Dnes už existuje množstvo technológií zameraných na zlepšenie videnia. V minulom storočí urobila veda v tomto smere obrovský skok v kvalitatívnom vývoji. Jednou z hlavných oblastí, kde ozbrojené sily a poľovníci neustále modernizujú techniku, je vybavenie pre nočné videnie.

Dnes sa tieto zariadenia ako napr. spoľahlivá Infiray používajú v mnohých oblastiach priemyselnej činnosti. No nebolo to tak vždy. Objekty s nenulovou teplotou vyžarujú tepelnú energiu v infračervenom rozsahu. Preto je možné termovízne kamery používať v absolútnej tme a nevyžadujú žiadne osvetlenie. Termovízne systémy  ako obľúbený Pard sa osvedčili za nízkej viditeľnosti spôsobenej napr. hmlou, búrkami, či dymom.

Vynález termálneho zobrazovania

V roku 1666 Isaac Newton zistil, že zdanlivo biele slnečné svetlo nie je biele, ale sčítané z jednotlivých farieb. V roku 1800 Frederick William Herschel zmeral teplotu farieb, no celkovo, nedosiahol teplotu vyžarovanú slnečným žiarením. Počas obedňajšej prestávky nechtiac nechal citlivý teplomer blízko červenej časti spektra, a keď sa vrátil, zistil, že tam bol významný nárast náhodne meranej teploty. Takto získal „chýbajúcu“ teplotu, ktorá v spektre leží za „červenou“ časťou spektra viditeľnou okom. Dospel k záveru, že našiel oblasť nového neviditeľného žiarenia, nepriamo, pozorovaným zahrievacím efektom. Žiarenie teda dostalo jasnú tepelnú kategorizáciu.

V roku 1821 Thomas Johann Seebeck objavil účinok elektromotorickej sily. Na to Jean Charles Peltier objavil 2. termoelektrický efekt, keď zistil, že na styku rôznych druhov materiálov pôsobením elektrického prúdu vzniká teplotný rozdiel. A existuje opačný proces – vytváranie napätia pri zahrievaní.

V roku 1878 Samuel Langley vynašiel bolometer, citlivý detektor sálavého tepla, ktorý rozlišuje teplotné odchýlky o 100 000 stupňov Celzia. Toto zariadenie umožňovalo študovať svetelné lúče ďaleko v jeho infračervenej oblasti a merať intenzitu slnečného žiarenia rôznych vlnových dĺžok.

Už na týchto príkladov z minulosti vidieť reťazec, na základe ktorého to funguje: povrchové – odchádzajúce infračervené žiarenie – premena na elektrinu.

Prvý IR detektor bol patentovaný v roku 1914. V roku 1929 Kalman Tihany vynašiel nočné videnie pre britskú protivzdušnú obranu.

Prvé použitie termovíznych kamier

V 2. polovici 20. storočia nastal prelom v oblasti termálneho zobrazovania a to zásluhou amerických spoločností: Texas Instruments, Hughes Aircraft a Honeywell. V 50. rokoch bolo možné zachytiť na film 1. termosnímku.

Neskôr korporácia FLIR Systems prevzala štafetu vo vývoji termovíznych systémov, ktorý bol tiež pôvodne zameraný na armádu. V súčasnosti sa výsledky vývoja pre americký MIC využívajú vo väčšine základných odvetví svetovej ekonomiky. Je to bežná súčasť civilných ďalekohľadov, mieridiel loveckých zbraní a pod.