Najčastejšie otázky

Koľkokrát za deň má ČOV prepnúť do spätného chodu?

Minimálne raz, obvykle ale cca 3 krát až 5 krát.

Zapácha ČOV Topas?

Správne fungujúca ČOV nezapácha. Pokiaľ zapácha, došlo v niektorej časti k vytvoreniu anaerobných podmienok, čo by za normálnych okolností nemalo nastať, pretože všetky komory ČOV by mali byť dostatočne prevzdušnené. Potom je treba zistiť poruchu, alebo príčinu nedostatku kyslíku v tej ktorej konkrétnej zapáchajúcej komore.

Aká je spotreba el. energie v kWh ČOV Topas 5 za deň/ za rok?

Na ČOV pracuje vždy súčasne iba jeden membránový kompresor s príkonom cca 60 W, denná spotreba el. energie je teda 24 x 60 = 1,44 kWh/deň, čo predstavuje 525,6 kWh/rok. Ďalej je možné si spočítať, že pri cene cca 4,- Sk za 1 kWh to predstavuje necelých 6 Sk za deň a teda cca 2000,- za rok.

Ako vyzerá voda na odtoku zo správne fungujúcej ČOV?

Voda je úplne číra, čistá, bez zápachu a bez zákalu. Nemala by sa dať rozoznať od vody úžitkovej. (Pozn. veľakrát je čistejšia než voda vo vodných tokoch, do ktorých je vypúšťaná.)

Môže byť ČOV Topas použitá v rekreačných objektoch s nepravidelnou prevádzkou?

Áno môže. Je to jediná biologická aeróbna ČOV, ktorá má uspôsobenú prevádzku automaticky bez vonkajšieho nastavovania pre prípad zníženého prítoku splaškov, tak aby bola biologická funkcia ČOV zachovaná čo najďalej (obmedzenie aerácie a doplňovanie substrátu pre mikroorganizmy z akumulačnej nádrže). Firma PRENAK tento chod otestovala v prevádzkových podmienkach, kedy úplne zabehnutá ČOV bola odpojená od prítoku a v úspornom režime bolo po troch mesiacoch chodu v ČOV stále cca 70 % pôvodných aktívnych mikroorganizmov. (Najnovšie informácie je zo Švédska, kde bežala ČOV 2 x Topas 75 PF cez zimu 4 mesiace bez prítoku splaškov a biologická funkcia bola zachovaná.)

Aká je pravidelná údržba ČOV Topas?

Viď. Prevádzkový poriadok. Zjednodušene sa dá povedať, že pravidelná kontrola spočíva v občasnej (cca týždennej, alebo čtrnásťdennej kontrole, ktorá  odpadá v prípade inštalácie TOMu) a potom cca po 3 – 6 mesiacoch, (v závislosti na zaťažení) vo vyčerpaní kalojemu a po 1 až 2 rokoch výmena membrán na dmýchadle.

Prečo je čistiareň Topas lepšia než konkurenčná?

1. Pretože zaisťuje maximálnu možnú údržbu sama (odčerpávanie prebytočného kalu z aktivácie, čistenie dosadzovacej nádrže, pranie pieskového filtru).
2. Možnosť varianty s automaticky praným pieskovým filtrom.
3. Možnosť dodať ČOV s monitorovacím modulom TOM + poprípade aj s GSMT modulom na hlásenie pomocou SMS.
4. Vylúčenie všetkých mechanických točiacich sa a pracujúcich súčiastok.
5. Má vyrovnávaciu nádrž na prítoku, ktorá chráni biológiu a zaisťuje stabilnú účinnosť čistenia.
6. Zvláda rekreačnú prevádzku až cca 3 – 4 mesiace bez prítoku splaškov.
7. Prakticky celá ČOV je v nekorozívnom celo plastovom prevedení. 8.
8. Údržba ČOV nevyžaduje žiadne odstraňovanie primárneho kalu vďaka prevzdušňovanej akumulačnej nádrži.
9. V ČOV nie je nikde anaeróbne prostredie a teda nezapácha.
10. ČOV je vďaka voliteľnej hĺbke prítoku už od nás z výroby kompletná a hotová, nemusia sa dokupovať žiadne nástavce, či veka, alebo skompletizovať ČOV na mieste.
11. ČOV má havarijní plavák, ktorý signalizuje poruchový stav.
12. Všetka vnútorná technológia ČOV je vyrobená tak, že sa dá bez problémov vytiahnuť, vyčistiť, či vymeniť.
13. Zelené veko a štvorcový tvar nenarušujú ráz krajiny a zapadajú do záhrady.

Aká je životnosť ČOV.

ČOV má kalkulovanú životnosť 25 rokov. Pričom tento údaj je pre stabilitu plášťa ČOV. Reálna životnosť bude v praxi záležať na konkrétnych podmienkach osadenia, napr. pri obetónovaní sa životnosť značne zvýši. Ďalšie komponenty, ktoré sú vo vnútri ČOV sú vymeniteľné a ich životnosť je nasledujúca. Vnútorná technológie ČOV má uvažovanú životnosť 20 rokov. Fólia prevzdušňovacích elementov má životnosť 12 rokov (cena výmeny cca 1000,-). Životnosť dúchadla je uvažovaná 8 rokov (cena výmeny cca 4000,-) pri výmene cievok po 4 rokoch (cena výmeny cca 1000,-) a výmene membrán po 2 rokoch (cena výmeny cca 600,-). Posledným mechanicky pracujúcim prvkom je riadiacej hladinový plavák. Tam sa uvažuje životnosť taktiež cca 8 okov (cena výmeny cca 400,-).

Čo sa môže na ČOV pokaziť. Aké môžu nastať problémy?

Mechanicky na ČOV pracuje v podstate iba lineárne membránové dúchadlo, elektroventil a hladinové plaváky. U dúchadla (cena výmeny cca 5200,-) dochádza k priamemu mechanickému opotrebeniu iba na gumených membránach (cena výmeny cca 1000,-), na ktorých je uchytený magnet, vibrujúci bez dotykovo v elektromagnetickom poli vyvolávanom medzi dvoma cievkami (cena výmeny cca 1300,-). Pokiaľ sú tieto membrány pravidelne podľa manuálu menené nemalo by dôjsť k ich poruche. Ako dalšie zariadenie, ktoré pracuje, je trojcestný elektroventil, kde dochádza iba na cca 4 hodiny denne k jeho zopnutiu a v dôsledku vytvorenia magnetického poľa v cievke k posunutiu polohy. Elektroventil je konštruovaný na niekoľko desiatok tisíc zopnutí a ako taký je jeho životnosť minimálne 10 rokov (cena výmeny cievky je cca 500,- a celého elektroventilu cca 2000,-). Ďalej tam mechanicky pracuje iba riadiaci plavák (cena výmeny cca 500,-). Žiadne ďalšie prvky sa nemôžu pokaziť mechanickým opotrebením. Akékoľvek ďalšie problémy, ktoré môžu vzniknúť, sú rázu obalenia plaváku nečistotami, ktoré ide jednoducho napraviť ostriekaním. Ďalej upchatie mamutky. Toto sa dá tiež vyriešiť svojpomocne, nakoľko všetky mamutky sú vyberateľné, dajú sa čistiť prepláchnutím tlakovou vodou, či pomocou k tomu v ČOV pripravenej tyčky.

Aká hlučná je ČOV?

Hlučnosť dúchadla je od výrobcu garantovaná 38 dB. Už táto hodnota spĺňa všetky hygienické normy pre inštaláciu priamo vedľa obytných budov. Avšak vďaka našej inštalácii pod poklopom ČOV sa celková hlučnosť zariadenia znižuje na hranicu počuteľnosti. Dá sa povedať, že je pri zatvorenom veku počuť viac špliechanie vody než chod ČOV ako takej.

Je ČOV viac, alebo menej infekčná než žumpa?

ČOV je omnoho menej infekčná než žumpa. Je to spôsobené za prvé z princípu menším objemom odpadových vôd a menšími rozmermi zariadenia ako takého, ale hlavne vďaka rozdielnym procesom prebiehajúcich v oboch zariadeniach. V žumpe prebiehajú anaeróbne procesy, ktorých finálnymi produktmi sú okrem biomasy obvykle voda a bioplyn skladajúci sa prevažne z metánu a sírovodíku, čo sú jedovaté plyny a sírovodík navyše značne zapácha. Ďalší fakt je, že v anaeróbnych procesoch dochádza len v minimálnej miere k odstráneniu patogénnych mikroorganizmov, ktoré môžu spôsobovať infekčné ochorenia. Zatiaľ čo v čistiarni odpadových vôd aeróbneho typu dochádza vďaka oxidácii vody a všetkých látok v nej obsiahnutých k jej čisteniu a zároveň dezinfekcii. Je preukázané, že 99% všetkých patogénnych mikroorganizmov obsiahnutých v surovej odpadovej vode je v procese aeróbneho čistenia v čistiarňach odpadových vôd vďaka oxidácii zlikvidovaných. Finálnymi produktmi aeróbneho čistenia odpadových vôd sú okrem biomasy voda a oxid uhličitý. Teda neškodné a nezapáchajúce plyny. Ako dezinfekciu odtekajúcej vyčistenej odpadovej vody sa dá navyše systém ČOV dovybaviť o dezinfekciu chlórovaním, či UV lampou. Ďalšou možnosťou je inštalovať si dočistenie na membránovej mikrofiltrácii s chlorovaním, kde dôjde k odfiltrovaniu všetkých častíc až po baktérie.

Ako ovplyvňuje aktivačný proces množstvo patogénnych mikroorganizmov v odpadovej vode?

Je preukázané, že 99% všetkých patogénnych mikroorganizmov obsiahnutých v surovej odpadovej vode je v procese aeróbneho čistenia v čistiarňach odpadových vôd vďaka oxidácii zlikvidovaných.

Ako sa dá legálne podľa noriem EU a SR likvidovať prebytočný aktivovaný kal?

Podľa súčasnej platnej slovenskej a EU legislatívy sa dá prebytočný aeróbne stabilizovaný kal likvidovať uložením na vodotesný kompost. (Na kompletné zaistenie nezávadnosti stačí potom kal posypať vápnom.) Na komposte po premiešaní s ostatným organickým vegetačným odpadom dôjde k premene kalu na priemyslový kompost a ten už sa dá aplikovať bez problému ako hnojivo na poľnohospodársku pôdu. Toto platí dovtedy, pokiaľ celý popísaný proces je uskutočnený na pozemkoch jedného jediného majiteľa. Vo chvíli, kedy by malo dôjsť k manipulácii, predaju, či darovaniu kalu inému subjektu, bolo by treba urobiť jeho veľmi drahé a náročné rozbory. Je to spôsobené tým, že by sa na toto nakladanie okamžite vzťahoval zákon o odpadoch. To samé platí pre vyrobený kompost. Vo chvíli, kedy by malo dôjsť k manipulácii, predaju, či darovaniu kompostu inému subjektu, bolo by treba urobiť jeho veľmi drahé a náročné rozbory. Je to spôsobené tým, že by sa na toto nakladanie okamžite vzťahoval zákon o priemyslových hnojivách.

Má sa zemina okolo ČOV hutniť?

Nikdy. Zeminu nikdy mechanicky nehutnite. Plastové nádrže by sa deformovali, pretože tlak pri hutnení je neporovnateľne väčší, než následný prirodzený tlak zeminy po konsolidácii. Môže dôjsť až ku kolapsu plášťa ČOV!

Aké je ochranné pásmo domovej studne?

Uvádza sa vo vzťahu ku kanalizačným objektom individuálneho odkanalizovania. 5 m u nepriepustného podložia. A až 12 m u priepustných podloží.

Čo sa stane s ČOV, keď sa TOM pokazí?

Nestane sa nič. Ďalej beží ako dúchadlo, tak elektroventil, takže celá funkcia ČOV je zachovaná, ako keby TOM nebol vôbec inštalovaný. ČOV nie je ale po poruche TOM monitorovaná.

Čo je to biologická pena?

Biologická pena (alebo tiež vláknité bujnenie aktivovaného kalu) je pojem, ktorým sa označuje stav v biocenóze aktivovaného kalu na ČOV, kedy dôjde k premnoženiu mikroorganizmov v tvare dlhých vlákien na úkor mikroorganizmov tvoriacich kompaktné vločky. To má Ďalej za následok, že dlhé vlákna sa prepletú (navyše majú obvykle hydrofóbny povrch), vytvorí akúsi sieť a v nej sa potom zachytávajú mikrobublinky vzduchu z aerície. To vo finále spôsobí tvorbu peny na hladine aktivačnej nádrže. Táto pena potom môže spôsobovať nie len estetické, ale i mechanické problémy a v niektorých prípadoch dokonca pretekanie z nádrže von.

Ako bojovať s biologickou penou?

Ťažko. V súčasnosti bolo identifikovaných cez 50 rôznych druhov mikroorganizmov, ktoré môžu tento stav spôsobiť. Medzi najznámejšie patrí napr. Microthrix Parvicella, Nocardia, typu Gall, Nostocoida Limnicola atd. Problém je avšak ten, že každému typu baktérií vyhovujú a na druhú stranu tiež nevyhovujú rozdielne kultivačné podmienky. Ty sú napr.: množstvo rozp. kyslíku, koncentrácia substrátu, zloženie odpadovej vody, dostatok nutrientov, atd. V praxi to teda znamená, že bez drahého mikrobiologického rozboru nezistíme, ktorý typ baktérií bujnenie spôsobuje a teda i ako proti nemu bojovať. Jediný prostriedok, ktorý má preukázaný efekt, je použitie koagulantu PAX, alebo inej chemikálie obsahujúcej hliník. Hliník má vraj toxické účinky na obnažené dlhé vlákna mikroorganizmov. Tento efekt bol preukázaný iba pre Microthrix Parvicellu, ktorá predstavuje cca 1 všetkých prípadov. V ČOV Topas sa dá tedy konštatovať taktiež, že pravdepodobnosť účinnosti bude cca 1:1.

Čo môže v ČOV skorodovať?

Nemalo by skorodovať nič. Všetky kovové súčiastky sú z nerezu, popr. dostatočne izolované proti vlhkosti.

Aká je cena náhradných dielov na ročný servis dúchadla?

Cca 900,- (set membrány a viečka).

Poskytuje Vaša firma pravidelný servis ČOV formou servisnej zmluvy?

Áno. Ponúkame zákazníkom možnosť predplatiť si pravidelné servisné návštevy našich technikov, kedy urobia všetku údržbu skladajúcu sa z kontroly funkcie, odkalenia, vyčistenia mamutiek, údržba dúchadla atď.

Má občan povinnosť sa napojiť na verejnú kanalizáciu?

Podľa zákona o vodovodoch a kanalizáciách áno. V zákone sa uvádza, že iba pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné. Teda je potom otázka vysvetlenia týchto pojmov pri posudzovaní konkrétnych prípadov. Napriek tomu nie je zrejmý legálny spôsob vymáhania, či postihy pri nedodržaní tejto povinnosti.

Prečo vydrží ČOV funkčná aj v zime?

Nakoľko je riešená ako takmer celá podzemná, navyše je vybavená vekom s tepelnou izoláciou. K poklesu teploty pod cca 5°C, kedy už dochádza k zastavení biochemických čistiarenských procesov, môže teda dôjsť iba v prípade, kedy by boli dlhodobo teploty hlboko pod nulou a navyše nebol do ČOV žiadny prítok. Ale v praxi máme inštalácie aj na horách a v Rusku na Sibíri pri Jekaterinburgu a fungujú bez problémov.

Akú dávame províziu za sprostredkovanie predaja ČOV Topas?

5%. A pre stavebné firmy, ktoré prevádzajú aj montáž 7%. Viac menej meno sprostredkovateľa musí byť pri kúpe priamo potvrdené kupujúcim. Ďalej funguje systém dávania kupónov na 5% zľavu pri kúpe ďalšej ČOV (kupón má svoje číslo, ktoré je spárované s predanou ČOV).

Štyri argumenty, ktoré svedčia o tom, že je patent Topas skutočne dobrý.

1. Pokiaľ by patent nebol originálnym riešením, tak by ani nemohol uspieť v celosvetovom prieskume PCT overujúcim jeho pôvodnosť.
2. Dôkazom, že my sami patentu veríme je aj fakt, že na jeho prihlásenie, preklady, vydanie, ochranu a udržovanie sme doposiaľ vynaložili už viac než 2,5 mil. Sk.
3. V Rusku si firmy prehliadli a porovnali väčšinu typov DČOV dostupných na trhu v ČR i EU a napriek tomu mohli a môžu okopírovať a beztrestne vyrábať väčšinu týchto iných ČOV, predstavuje v Rusku cca 80% výrobkov na trhu systém Topas (cca 3000 ks ročne). Tieto firmy potom buďto vyrábajú v našej licencii a sú ochotný za patent nám platiť licenčné poplatky alebo sú ochotné riskovať súdny spor s nami v prípade, že vyrába načierno. Súdne spory v súčasnosti tiež prebiehajú. Aj tento fakt dokladuje cenu patentu.
4. V neposlednej rade je to aj fakt, že predaj ČOV Topas neustále rastie a majú dobré meno aj v tak náročných zemiach na kvalitu ako je napr.: Francúzsko, Švédsko, či Nemecko.

Aké sú argumenty úradníkov proti malým domovým čistiarňam všeobecne.

Najčastejší argument je, že DČOV nefungujú. Dostať bližšiu konkretizáciu tohoto tvrdenia je potom od úradov zvyčajne veľmi obtiažne. Aj keď teda ani sami úradníci nevedia veľakrát svoje tvrdenia oprieť o faktické argumenty, je treba priznať, že môžu mať v určitých ohľadoch pravdu. Konkrétne je problematika popísaná v článku „Domové ČOV Topas s TOM a GSMT….“
Tu teda len heslovite. Každá ČOV, veľká obecná aj malá domová vykazuje podobné nároky na obsluhu a údržbu, nakoľko sa v oboch používajú obdobné postupy a čistiace procesy. Konečný majitelia a teda i prevádzkovatelia DČOV potom buď nevedia alebo nechcú ČOV správne používať a v dôsledku toho táto potom nefunguje vôbec, alebo vykazuje nedostatočnú účinnosť. S ohľadom na túto skúsenosť bola ČOV Topas konštruovaná tak, že v porovnaní s konkurenciou už rieši maximum bežnej obsluhy a údržby sama a teda sa podarilo minimalizovať vyššie popísané riziko zlej obsluhy a tým aj zlé funkcie. V kombinácii s TOMom je navyše ešte zaistená aj nepretržitá kontrola celého zariadenia. Argumenty úradov teda môžu byť vysvetlené a vyvrátené.

Čo je to TOP-PRESS?

Top-Press je systém decentralizovaného riešenia čistenia odpadových vôd pre obce. Jedná sa o maximálnu možnú decentralizáciu, kedy sa ku každému rodinnému domčeku inštaluje domová ČOV so zásobníkom vyčistenej vody a s tlakovým čerpadlom. Výtlak čerpadla vyčistenej vody zo zásobnej nádrže je potom napojený do centrálneho „kanalizačného“ radu, ktorý je riešený tlakový a vďaka absencii nerozpustených látok v dopravovanej vyčistenej vode môže byť dimenzovaný podobne ako vodovod a to vrátane profilov potrubia. Celý systém je vodotesný a má jedno vyúsťovacie miesto do vodného toku, takže sa jedná o jedno vodohospodárske dielo, ktoré prevádzkuje obec. Majiteľ má potom možnosť buď vyčistenú vodu využiť pre vlastnú potrebu (napr. zalievanie), či sa jej zbaviť jej vyčerpaním do kanalizácie a teda do recipientu. Celý systém je v závislosti na konkrétnom teréne cca o 30 - 50 % lacnejší než klasická kanalizácia s centrálnou ČOV. Čo sa týka bezpečnosti a účinnosti, tak spôsob je navrhnutý tak, že sú parametre jeho prevádzkovania taktiež zhodné s centrálnou ČOV. Jediným problémom je negatívny postoj príslušných orgánov vďaka ktorému bola väčšina potenciálnych realizácií až doposiaľ zablokovaná.

Je systém Topas ČOV s kontinuálnym prietokom, alebo s technológiou SBR?

V prietokovej fázi je systém Topas čisto kontinuálna ČOV a to vrátane nárokov na údržbu. Avšak spätná fáza je svojou filozofiou prevzatá zo systému SBR a rieši práve všetku údržbu kontinuálneho procesu. V súhrne sa teda dá povedať, že systém Topas predstavuje unikátnu kombináciu kontinuálneho a diskontinuálneho čistení odpadových vôd.

Čo a v akej miere sa môže vyliať do odpadu ústiaceho do ČOV?

Všetko čo sa obvykle používa v domácnosti. Všetky chemické prípravky, ktoré sú bežne konečnému zákazníkovi dostupné v obchodoch, by mali byť biologicky rozložiteľné. Naša ČOV je zároveň vybavená predradenou akumulačnou nádržou, kde dochádza k neutralizácii a prípadnému nariedeniu škodlivejších látok. Samozrejme použitie musí byť v domácnosti s rozumom. Látky, ktoré môžu škodiť aktivovanému kalu, sú najmä chemikálie meniace pH (kyseliny a liehy) a ďalej dezinfekčné prostriedky. V zásade sa dá teda povedať, že tieto látky sa musia používať priebežne a nikdy naraz. Zásadne teda nečistiť odpady v celej dobe naraz, popr. nedezinfikovať naraz. Toto by vždy malo byť rozložené do viacej dní, aby mala ČOV možnosť sa s tým vysporiadať. Obdobný prístup sa dá aplikovať na umývačky riadu, kde sa používajú obvykle silné liehy. Preto sa obvykle doporučuje po dobu zabiehania ČOV a teda tvorby baktérií obmedziť, príp. prestať umývačku používať. Z poslednej doby sa dá konštatovať, že ČOV vyložene škodia vody z kondenzačných kotlov, istý druh gélového prípravku na WC, ktorý je baktericídny a biologicky veľmi ťažko odbúrateľný, obsahuje tenzidy, ktoré rozkladajú lipidy (údajne nemecký výrobok). Čo sa týka tzv. ekologických pracích práškov, tak ich nedoporučujeme používať, nakoľko tie obvykle iba miesto fosforečňanov obsahujú zeolity a tie môžu byť opäť toxické pre aktivovaný kal. Ďalej môžu ešte pripadať do úvahy len vyložene atypické prevádzky v domácnosti, kde je možné uviesť napr.: Fotokomory, galvanovne, väčšie prádelne, činenie koží, autoopravovne, laboratóriá apod. Tieto prípady je vždy potrebné konzultovať individuálne, avšak pred predajom každej ČOV.

Čo urobiť, keď sa do ČOV dostane toxická látka a biomasa odumre?

Ideálne a podľa zákona by sa mal okamžite existujúci obsah ČOV s toxickou látkou vyviesť a odborne zlikvidovať. Na ČOV je potom potrebné naviesť nový aktivovaný kal, popr. ju znovu nechať zabehnúť. V praxi je ale najjednoduchšie buď ČOV nechať kompletne vyviesť ako žumpu a potom nechať znova zabehnúť alebo len počkať až sa závadná látka z ČOV odplaví sama a po obnovení podmienok vhodných pre život aktivovaného kalu sa tento znovu cca do 3 – 4 týždňov úplne obnoví.

V akej miere môžu prísť do ČOV tuky a v akej už nie?

V miere odpovedajúcej používaniu v bežnej domácnosti. Pokiaľ je na ČOV napojená akékoľvek spracovanie potravín, či výrobňa, kuchyňa alebo reštaurácia, je povinnosť odpadové vody prichádzajúce z tejto prevádzky samostatne predčistiť od tukov v lapole tukov. Na druhú stranu je tiež logické, že nie je vhodné ani v prípade ČOV pre jednotlivú domácnosť liať napr. starý olej z fritézy priamo do odpadu. ČOV obvykle neskolabuje, ale môže dôjsť jednak k zapchaniu odpadov samotných a ďalej k tvorbe tukových zrazenín (gulí, inkrustov, apod.), ktoré môžu pri vyššom počte spôsobiť mechanické potiaže.

Čo musí byť pred ČOV v prípade použitia na vody z reštaurácií či kuchýň?

Pokiaľ je na ČOV napojená akákoľvek prevádzka spracovania potravín, či výrobňa, kuchyňa, alebo reštaurácia, je povinnosť odpadové vody prichádzajúce z tejto prevádzky samostatne predčistiť od tukov v lapole tukov.

Aká je produkcia odpadových vôd od jedného EO v litroch za deň?

Pre SR je to 150 L. V mestách v SR to môže byť aj viac na dedine obvykle menej. Teda reálne niekde medzi 100 – 200 L. Vo svete sa potom v rozvinutých západných krajinách spotreba pohybuje obvykle vyššie. Pre Nemecko a Francúzsko to bude medzi 150 – 250 L. V USA sa uvádza až 500 L na osobu. Na druhú stranu v krajinách rozvojových je to zasa menej a to i pod 100 L a niekedy aj menej než 100 L

Aká je produkcia BSK5  na jedného EO za deň?

60 g

Ako dlho trvá montáž ČOV Topas 5 a koľko je na ňu potrebných ľudí?

Pokiaľ je všetko pripravené, teda vykopaná jama, je pripravený štrko pieskový podsyp, privedené prítokové potrubie, elektrina a voda na odskúšanie, tak inštalácia samotná môže byť hotová behom 2 hodín. Obvykle to trvá od 2 do cca 4 hodín. Pokiaľ je zaistená mechanizácia popr. dostatočný počet ľudí na spustenie ČOV do výkopu, tak v zásade stačí k montáži jeden montér z našej firmy PRENAK. Obvykle chodia kvôli hladšej montáži dvaja montéri z našej firmy PRENAK Na spustenie ČOV je potrebných minimálne 4 silných ľudí.

Kde je na ČOV kontrolné miesto odberu vzorkov?

Obvykle sa odoberajú vzorky iba na odtoku. V tom prípade pri ČOV bez PF je odberné miesto z vyústenia odtokovej trubky z dosadzovacej nádrže do havarijného prepadu. Teda posledné dostupné miesto pred odtokom z ČOV. Pri ČOV s PF je to taktiež pred zaústením do prepadu ČOV, avšak tento krát z vyústenia mamutky odsávania PF. V prípade ďalších inštalovaných stupňov čistenia je to potom logicky vždy posledné dostupné miesto pred opustením ČOV. V prípade potreby odberu aj vzoriek prítoku je najvhodnejšie umiestniť pod prítokové potrubie nádobu tak, aby všetka pritekajúca odpadová voda prešla touto nádobou a potom odoberať túto „zmesnú“ vzorku z tejto nádoby. Odber vody z akumulácie nereprezentuje vodu na odtoku z ČOV.

čo je to PAX, PIX a k čomu sa používa?

PAX je skratka Polyaluminumhalogen (polyaluminumchlorid)
PIX je skratka Polyironhalogen (polyironchlorid)
Obe chemikálie sú tzv. koagulanty, ktoré sa používajú k chemickému odstraňovaniu fosforu formou zrážania z odpadovej vody. Ďalšie môžu byť Prefloc – síran železitý, síran hlinitý, chlorid železitý atď. V zásade vždy chemikálie obsahujúce soli železa, či hliníku. Avšak PAX je ešte dôležitý tým, že bola preukázaná jeho účinnosť pri potlačovaní vláknitého bujnenia kalu, alebo biologickej peny. Je to spôsobené toxickými účinkami hliníku na obnažené vlákna baktérií, zatiaľ čo vločko tvorné baktérie sú ochránené.

Môžu ísť do ČOV dažďové vody?

Nie nikdy!

Kedy je vhodné použiť Membránovú mikro filtráciu?

Membránová mikrofiltrácia je stupeň dočistenia odpadových vôd, kedy vďaka filtrácii cez duté vlákna s pórmi s veľkosťou mikrometrov dôjde k odstráneniu všetkých NL (nerozpustených látok) a to vrátane baktérií. Voda je teda potom vhodná i k spätnému použitiu napríklad pre splachovanie toaliet.

Na druhú stranu predstavuje zabezpečenie si membránovej mikrofiltrácie nie len zvýšené investičné náklady, ale hlavne principiálnu zmenu k prístupu údržby ČOV. Zatiaľ čo ČOV aj s PF nevyžaduje prakticky žiadnu výraznú údržbu a pri jej zanedbaní dôjde obvykle len ku zhoršeniu kvality vody na odtoku, predstavuje membránová mikrofiltrácia prvok, ktorý je nutné pravidelne udržiavať. V priebehu filtrácie dochádza totiž k upchávaniu pórov a k nárastu povlaku na vláknach a v dôsledku toho ku znižovaniu priepustnosti.

Bez údržby by teda v limitnom stave po čase došlo k zníženiu prietoku celého systému na nulu, čo by predstavovalo nutnosť čistiť odpadové vody iným spôsobom. Pre udržanie dostatočného prietoku je treba údržba a to v rozsahu chemickej regenerácie s časovou náročnosťou cca 1,5 hodiny za cca 3 mesiace.

Pokiaľ zhrnieme teda vyššie popísané, je vhodné uvažovať o membránovej mikrofiltrácii v prípade, kedy chce zákazník vodu recyklovať a profitovať z toho, teda bude mať aj záujem prevádzať pravidelnú regeneráciu.

Aká je nutná údržba Membránovej filtrácie?

V priebehu filtrácie dochádza k upchávaniu pórov a k nárastu povlaku na vláknach a v dôsledku toho ku znižovaniu priepustnosti. Bez údržby by teda v limitnom stave po čase došlo k zníženiu prietoku celého systému na nulu, čo by predstavovalo nutnosť čistiť odpadové vody iným spôsobom. Pre udržanie dostatočného prietoku je potrebná údržby cca 1 x za 3 mesiace a potom tiež chemická regenerácia s časovou náročnosťou cca 1,5 hodiny zhruba 1 x za rok. Údržba spočíva vo vytiahnutí rámu s membránami a v jeho mechanickému umytiu za použitia odmasťovacieho prostriedku, napr. Jar. Cca raz za rok je potom nutná chemická regenerácia, kedy je navyše po mechanickom umytí nutné ich ponoriť na cca 30 min do 2% roztoku kyseliny citrónovej a potom na 30 minút do 2% roztoku hydroxidu sodného. Na oboje je treba objem vždy po cca 10 litroch. Toto množstvo je potom možné likvidovať vyliatím do akumulačnej nádrže ČOV, kde dôjde k neutralizácii oboch chemikálií.

Na aké veľkosti ČOV dáva štát v súčasnosti dotácie a z akého dôvodu?

V súčasnej dobe musí SR zvládnuť do r. 2010 vyriešiť čistenie odpadových vôd vo všetkých obciach nad 2000 obyvateľov. Zaviazala sa k tomu v rámci vstupných protokolov do EU. Dotácie je teda prakticky možné získať iba na akcie, kedy sa čistí odpadová voda od viac než 2000 EO. Vždy ide o kombináciu dotácií z SR (SFŽP), európskych fondov a vlastných prostriedkov obcí. Pre menšie obce je šanca získať dotáciu iba pokiaľ je na jej území nejaké vymenované chránené územie (např.: CHKO, vtáčia rezervácia, prírodná rezervácia, atď.)

Čo má právo požadovať obec od občana, ktorý nesplňuje požadovanú účinnosť čistení odpadových vôd a zasakuje vody zo septikov do zeme od 1. 1. 2002?

Podľa zákona o vodách §100 je takéto vypúšťanie odpadových vôd do vôd podzemných spoplatnené čiastkou 4500,- ročne.

Ako môže najlepšie osadiť ČOV občan, ktorý má existujúcu žumpu alebo septik?

V prípade existencie jestvujúcej nádrže vo vyhovujúcom stavebnom stave (nerúca sa) a s dostatočnými vnútornými rozmermi je najlepším riešením inštalovať ČOV priamo do nádrže po jej vyčerpaní a vyčistení a okolitý zostávajúci objem potom využiť k akumulácii vyčistenej vody. V tomto prípade je ale nutné zaistiť odpovedajúce zakotvenie ČOV v nádrži tak, aby nemohlo dôjsť k jej vyzdvihnutiu, či inému pohybu.

Ďalej je potrebné zaistiť steny ČOV proti nadmernému tlaku vody zvnútra. To sa dá zaistiť buď tým, že voda okolo ČOV nebude nikdy nižšie jak cca 0,5 – 1,0 m, popr. obmurovaním ČOV, či uchytením v nejakom ráme. Inštalácia ČOV týmto spôsobom je výhodná jednak z dôvodu vylúčenia zemných prác a celkovej úspore pri inštalácii a za druhé z dôvodu, že v prípade inštalácie zariadenia do existujúceho kolaudovaného septiku, či žumpy nie je podľa zákona potrebné žiadať o nové stavebné povolenie. V prípade inštalácie ČOV mimo septik je nutné podstúpiť kompletné vodoprávne konanie.

Čo sa stane s ČOV pokiaľ nebude riadne odkalovaná?

V prípade, že nebude na ČOV prevádzaná riadna údržba bude prvé, čo nastane, jej prekalenie. To sa prejaví nárastom koncentrácie aktivovaného kalu v aktivácii nad optimum (3 – 4 kg/m3 čo odpovedá cca 30% objemu odobratej vzorky po odsadení 30 min) v dôsledku čoho začne po čase unikať aktivovaný kal do odtoku z dosadzovacej nádrže, ktorej separačná kapacita bude prekročená. Pokiaľ nie je ČOV vybavená PF, tak môže takto i naďalej fungovať pričom bude vďaka úniku kalu do odtoku vykazovať zhoršenú účinnosť vo všetkých parametroch. Takto v zásade fungujú všetky dobre navrhnuté a kvalitne vyrobené ČOV našej konkurencie. Pokiaľ sa jedná o ČOV s PF, tak dôjde logicky po čase k upchatiu PF a voda pôjde teda prepadom PF aj s unikajúcim kalom. Táto situácia vytrvá tak dlho až v dôsledku vysokej koncentrácie kalu a hustote zmesí vo všetkých komorách dôjde niekde k mechanickému problému s pripchatím a signalizácii poruchového stavu či už havarijným plavákom, alebo TOMom.

Čo sa stane s ČOV pokiaľ nebudú vymenené membrány na dúchadle?

V prípade, že nebudú vymenené membrány na dúchadle, tak sa zvyšuje riziko ich prasknutia. Je síce pravda, že v ojedinelých prípadoch išli dúchadlá aj 5 rokov bez výmeny membrán, ale to boli skutočne výnimky. Obvykle dôjde k poruche membrán po cca dvoch rokoch chodu. Preto by mali byť cca po 1 roku menené. Pokiaľ nebudú vymenené a dôjde k ich porušeniu, stane sa, že telo magnetu, ktoré je na membránach uchytené a ktoré vibruje v elektromagnetickom poli medzi dvoma cievkami, sa v dôsledku uvolnenia uchytenia na prasknutej membráne vychýli a začne sa trieť o cievky, čím ich zničí. V závere je treba teda vymeniť nie len membrány ale aj cievky a môže dôjsť k poškodeniu aj ďalších častí a celková suma opravy obvykle vždy prevýši náklady na bežnú výmenu membrán.

Aký má byť spád potrubia domovej kanalizačnej prípojky?

Min. 2 – 3 % u prípojok. U kanalizačných radov je to potom min 1%.

Aká je návratnosť investície ČOV Topas?

Cca 3 roky. Viac o návratnosti investície...

Aké sú nutné opatrenia pri ČOV Topas na zimnú prevádzku?

Žiadne, pokiaľ je zaistený prísun splaškov aspoň 1 x za 2 týždne. Inak môže v dôsledku poklesu teploty dôjsť k zastaveniu biochemickej aktivity mikroorganizmov. K zamrznutiu technológie dôjsť nemôže, pokiaľ je v chode.

Je ČOV Topas vybavená na nitrifikáciu a denitrifikáciu?

Áno. K nitrifikácii dochádza vždy zároveň s aktiváciou na každej ČOV a k denitrifikácii dochádza na ČOV Topas v spätnej fáze. Tu začne dochádzať k denitrifikácii v aktivačnej komore po vyčerpaní rozpusteného kyslíku, ale hlavne je denitrifikácia podrobená časť vody, ktorá cez kalojem prepadá späť do akumulačnej komory. Tam je väčšinou prostredie anoxické. Pri obvyklých 2 – 3 prepnutiach za deň je tak podrobená recirkulácii a tým i denitrifikácii cca polovica denného prítoku. Pokiaľ sa má na odtoku z ČOV garantovať aj koncentrácia celkového dusíku, teda i dostatočne účinná denitrifikácia je treba ČOV o cca 1/3 predimenzovať a zaistiť tým dostatočnú recirkuláciu.

Akú poskytujeme na ČOV záruku a čo zahŕňa?

Na ČOV sa poskytuje záruka 2 roky ako na celok. Na membrány v dúchadle je záruka 1 rok, čo je ich zaručená životnosť. V prípade nutnosti garantovať 2 ročnú záruku aj na membrány v dúchadle je nutné si u našej firmy PRENAK objednať a predplatiť po roku ich autorizovanú výmenu. Inak sa záruka vzťahuje na stabilitu a vodotesnosť nádrže a na mechanickú funkciu všetkých súčastí ČOV. Záruka sa nevzťahuje na biologickú funkciu ČOV. Deklarovanú garantovanú účinnosť sme schopní garantovať iba v prípade, kedy by bolo možné sledovať a zaručiť kvalitu a veľkosť prítoku na ČOV. Pokiaľ nie sú údaje a nie je možné garantovať kvalitu a veľkosť prítoku, nemôže firma PRENAK chápať nedostatočnú účinnosť čistenia pri súčasnom bezproblémovom technickom chode ČOV ako záručnú závadu.

Aké by malo byť v ČOV rozmedzie pH pre správnu funkciu biológie?

Optimálne pH pre funkciu aktivovaného kalu je 7, teda neutrálne. Avšak biocenóza aktivovaného kalu je schopná sa adaptovať v rozmedzí pH cca 6 – 8, pokiaľ je toto ale stabilné a nekolísa. V prípade kolísania bude problém udržať biológiu na ČOV vo funkčnom stave. Potom je potrebné riešiť neutralizáciu odpadových vôd pred ich vlastným čistením na ČOV.

O koľko percent a na ako dlho sa dá ČOV Topas preťažiť a ako si s tým poradí? S PF a bez PF?

Všeobecne sa dá ČOV Topas krátkodobo preťažiť až na dvojnásobok navrhovanej kapacity a to tak látkovo, ako aj hydraulicky, pričom krátkodobo sa rozumie do cca 14 dní. Aktivovaný kal je schopný naviazať znečistenie do svojich buniek a spotrebovať ho neskôr a po hydraulickej stránke zvládne ČOV prečerpať aj viac než dvojnásobok. Avšak pri ČOV s PF môže dôjsť v dôsledku jeho obmedzeného prietoku k situácii, kedy voda sa síce biologicky prečistí v aktivácii a dosadzováku, ale len časť bude potom mechanicky prefiltrovaná PF a časť pôjde obtokom PF. Tím dôjde k miernemu celkovému zhoršeniu kvality vody na odtoku. Po obnovení zaťaženia sa toto ale znova ustáli. V prípade ďalšieho preťaženia ČOV môže dôjsť k nahromadeniu znečistenia aj v objeme aktivácie, v dôsledku toho potom k poklesu rozpusteného kyslíku a vzniku anoxických až anaeróbnych podmienok. Za tejto situácie dôjde behom cca 2 dní ku kompletnému odumretiu aktivovaného kalu v ČOV a kolapsu biologického procesu čistenia. Nové nabiehanie potrvá potom znova cca 4 týždne.

V akom stave bude ČOV po 6 mesiacoch prevádzky bez prítoku splaškov?

ČOV bude funkčná a bude obsahovať aj aktivovaný kal, ale po takej dlhej dobe dôjde už pravdepodobne ku spotrebovaniu všetkých organických látok aj z akumulačnej nádrže a teda k aeróbnej stabilizácii kalu. To v praxi znamená, že podiel živých buniek v aktivovanom kale klesne na minimum. Pokiaľ by teda na ČOV začalo okamžite pritekať návrhové zaťaženie, dôjde s najväčšou pravdepodobnosťou k odtoku nedočistenej vody, nakoľko celkové množstvo živých mikroorganizmov v aktivácii bude minimálne. Avšak už po cca 1 – 2 týždňoch prevádzky by sa mala úplne obnoviť čistiaca kapacita, nakoľko nie je v tomto prípade potrebné zabiehať ČOV kompletne odznovu.

Dodávate k čistiarni tiež UV lampy? Pokiaľ áno, ako a kde je UV lampa osadená?

Áno ČOV Topas je možné dodať s dezinfekciou vyčistenej vody a to pomocou UV lámp. UV lampy sa inštalujú na odtokové potrubie ČOV tak, aby boli prístupné pre výmenu žiarovky a to buď vo vnútri vlastnej ČOV, alebo vo vnútri zásobníku na vyčistenú vodu. Voda je po prietoku UV lampou dezinfikovaná. UV žiarenie dnes predstavuje najúčinnejšiu formu dezinfekcie, nakoľko odstraňuje aj všetky vírusy. Ničí totiž priamo DNA všetkých živých organizmov, ktoré sú vystavené UV žiareniu.

Existuje prípravok, ktorý po rozpustení vo vode vytvorí baktérie k okamžitej funkčnosti ČOV?

Nie. Existujú iba predajcovia, ktorí to tvrdia. Na druhú stranu nie je na škodu použiť tieto avizované prípravky obsahujúce rôzne enzými a lyofilizované baktérie pri štarte a zabiehanie ČOV. Aj keď preukázanie ich účinnosti je prakticky nemožné, nebol doposiaľ preukázaný ani ich škodlivý účinok. Najúčinnejším spôsobom zostáva ja naďalej pre zabehnutie ČOV použiť aktivovaný kal z inej dobre fungujúcej ČOV.

Aké existujú bakteriálne, popr. enzymatické prípravky pre zlepšenie funkcie ČOV a aký majú efekt?

Za posledných cca 5 rokov mala firma PRENAK možnosť otestovať cca 20 rôznych prípravkov podporujúcich buď nábeh, alebo potom funkciu ČOV. Výsledky boli buď nepatrné a nemerateľné, alebo žiadne. Preto odporúčame používať podobné prípravky iba pri snahe eliminovať problémy s biologickou penou, nakoľko tam je každá rada drahá a každý úspech skutočne cenný.

Dá sa TOM + GSM využiť k nejakému zásahu na ČOV na diaľku?

Nedá. Slúži skutočne iba k monitorovaniu. Nakoniec, čo by sa na ČOV Topas malo dať riešiť na diaľku, snáď okrem dávkovania?

Aké pripojenie vyžaduje ČOV? 220 V alebo 400 V?

ČOV Topas 5 až Topas 40 sú v prevedení na 220 V. Pri ČOV T 50 a T 75 existujú potom verzie ako na 220 V s membránovými kompresormi, tak na 400 V s rootsovými dúchadlami typu DITL. U T 100 a T 125 sú potom tiež verzie na 400 V.

Môžem vodou z ČOV zalievať aj zeleninu? (Dusičnany)

Áno bez problémov. Zostatkové koncentrácie dusíku a fosforu sú naopak vhodnými makronutrientami pre rast rastlín. Čo sa týka hygienického hľadiska, tak pokiaľ je odtok ČOV vybavený UV lampou, nevzniká žiadne riziko, pokiaľ nie je dezinfikovaný, je iba nutné prerušiť zalievanie cca 2 mesiace pred zberom, tak aby došlo k prirodzenému úhynu potenciálnych zostatkových baktérií.

Doma máme ČOV, obec postavila kanalizáciu. Môžu ma nútiť k plateniu stočného s povinnosťou pripojiť sa na kanalizáciu? Ako to obísť?

Všeobecne z princípu pokiaľ nie je občan napojený, nemožno ho nútiť k plateniu stočného. Na druhú stranu povinnosť napojiť sa na kanalizáciu podľa zákona o vodovodoch a kanalizáciách existuje. Aj keď sa uvádza, že iba pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné. Potom vyvstáva otázka vysvetlenia týchto pojmov pri posudzovaní konkrétnych prípadov. Aj keď nie je zrejmý legálny spôsob vymáhania, či postihy pri nedodržaní tejto povinnosti. To znamená, že v prípade robenia tzv. mŕtveho chrobáka by nemal existovať legálny spôsob, ako vám napojenie nariadiť.

Čo zaručuje Certifikát na TOPAS? Ako ho môžem využiť pri jednaní na úrade?

Certifikát potvrdzuje, že ČOV Topas bola ako vymenovaný stavebný výrobok vyrobená v súlade s NV 163/2002 (CCZ), popř. 190/2002 (CE), ktorými sa stanovia technické požiadavky na vybrané stavebné výrobky. Pre jednanie na úradoch je to doklad o tom, že je to bezpečný a certifikovaný výrobok, ktorý je uvedený na trh legálne a neohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb.

Z akého materiálu a ako je ČOV Topas vyrobená?

ČOV Topas sú vyrábané z Polypropylénu. Tento plast sa radí medzi termoplasty, a teda sa dá pri odpovedajúcich teplotách spojovať roztavením a zváraním. Materiál je stály, zdravotne neškodný (rovnaký sa používa aj na rozvody pitnej vody) a k jeho deštrukcii dochádza iba UV žiarením, teda lúčmi slnka. Vzhľadom k tomu, že celá ČOV je zakopaná, je starnutie minimálne a veko, ktoré je vystavené najväčšej degradácii je vyrábané z PP materiálu s UV filtrom a teda s predĺženou životnosťou aj na priamom slnečnom svetle.

Nahoru